【井蛙语海】金刚经(梵汉前 16 品)

Posted by [Zenith John] on Friday, March 27, 2026
Last Modified on Thursday, March 27, 2025

Vajracchedikā Prajñāpāramitā Sūtra 能断金刚般若波罗蜜多经

梵文来自:Harrison, Paul and Shōgō Watanabe (2006), “Vajracchedikā Prajñāpāramitā” , in BMSC vol. III, Hermes Academic Publishing, Oslo.

鸠摩罗什翻译:CBETA T0235

玄奘翻译:CBETA K0016,断句是 deepseek 完成的。

注:做到大概 13 品的时候,发现了一个网站:Thesaurus Literaturae Buddhicae 里面有众多佛教文献的多语对照版本,而且有梵语写本的图片(虽然我完全看不懂),有兴趣地可以参考。

vajracchedikā: vajra m. 金刚;cchedika:来自原形 √chid 表示切断,ikā 表示工具的阴性后缀。

namo śākyamunaye{s} tathāgatāyārhate samyaksaṃbuddhāya | ||

向释迦摩尼、尊敬(arhat a.)的如来、正等正觉(samyak a. 正确的;sam ind. 一起,完全;budh √觉醒)致敬。

evaṃ mayā śrutam ekasmin samaye bhagavān |

鸠:如是我聞:一時,佛

玄:如是我聞:一時,薄伽梵

śravastyāṃ viharati sma | jetavane |

vana n. 树林

鸠:在舍衛國祇樹給孤獨園,

玄:在室羅筏住誓多林給孤獨園,

anāthapiṇḍadasyār<ā>me mahatā bhikṣusaṃghena sārdham ardhatrayodaśabhir bhikṣuśataiḥ <|>

anātha a. 孤苦;piṇḍa m. 饭团;√dā v. 给;ārāma m. 花园;ardha a. 一半;trayodaśa num. 十三;śata n. 一百;

鸠:(见上)與大比丘眾千二百五十人俱。

玄:(见上)與大苾蒭眾千二百五十人俱

atha khalu bhagavān pūrvāhṇakālasamaye nivāsya pātracīvaram ādāya |

atha khalu ind. 这之后;pūrva a. 初;āhna n. 白天;pūrvāhṇa m. 上午;kāla m. 时分;ni-√vas v. 穿(独立式 +ya 用于复合式动词,词根弱化);pātra n. 碗;cīvara n. 宗教徒的衣服;ādāya a. 穿;

śrāvastīṃ mahānagarīṃ piṇḍāya prāviśat |

śrāvasta mahānagarī 鸠摩罗什译为:舍衛大城;piṇḍāya sg. dat.;pra-√viś v. 进入,viś v. 进入 pra- 向前方运动;

鸠:爾時,世尊食時,著衣持鉢,入舍衛大城乞食。

玄:尒時,世尊於日初分,整理常服,執持衣鉢,入室羅筏大城乞食。

atha khalu bhagavān |

śrāvastīṃ mahānagarī<ṃ> piṇḍāya{ṃ} caritvā paścādbhaktapiṇḍapātapratikkrāṃtaḥ pādau prakṣālya nyaṣīdad bhagavān | prajñapta evāsane

√car v. 走路,穿过(独立式 +tvā 用于非复合动词,词根弱化);paścāt ind. 之后;bhakta n. 饭食;piṇḍapāta m. 给予食物;prati-√kram v. 返回(过去分词 +ta);pāda m. 足;prakṣālya a. 应该被洗的(pra-√kṣal v. 清洗的 +ya 组成必要分词);nyaṣīdad (ni-√sad v. 坐的完成时第三人称单数,似乎是非经典梵语变格);prajñapta a. 整理的;āsana n. (以特殊的姿势)坐(来自动词 √ās);

鸠:於其城中,次第乞已,還至本處。飯食訖,收衣鉢,洗足已,敷座而坐。

玄:時薄伽梵於其城中行乞食已,出還本處,飯食訖,收衣鉢,洗足已,於食後時,敷如常座,

paryaṃkam ābhujya ṛjuṃ kāyaṃ praṇidhāya pratimukhaṃ smṛtim upasthāpya |

paryaṇka a. 結加趺坐(玄奘译);ābhujya a. 弯曲;ṛju a. 直的;kāya m. 身;pra-ṇi-√dhā v. 放在前面;pratimukha n. 对面(the reflected image of the face);smṛti f. 思考;upa-√sthā v. 靠近;

鸠:缺

玄:結加趺坐,端身正願,住對面念。

atha saṃbahulā bhikṣavaḥ yena bhagavāms tenopasaṃkkraman upasaṃkkramya bhagavataḥ pādau śirasābhivandya bhagavaṃtaṃ tṛḥpradakṣiṇīkṛtvā <e>kāṃte nyaṣīdan |

sambahula a. 很多;yena ind. where;tena ind. 由此;upa-saṃ-√kram v. 走另一个方向;śiras n. 头;abhi-√vand v.顶礼;tri-pradakṣiṇī-kṛtvā:pradakṣiṇa + √kṛ 右绕。

鸠:缺

玄:時諸苾蒭來詣佛所,到已,頂禮世尊雙足,右遶三匝,退坐一面。

tena khalu punaḥ samayenāyuṣmān subhūtiḥ tasyām eva pariṣadi sannipatito ‘bhūt sanniṣaṇṇaḥ <|>

punar ind. 在那个时间;āyuṣmat a. 寿;subhūti f. 善;tasyām tad 的 loc. sg. f.;pariṣad a. 环绕;sam-ni-√pat v. 会(过去分词+ta); abhūt = bhū aorist sg. 3rd;sam-niṣaṇṇa a. 坐着的;

鸠:缺

玄:具壽善現亦於如是眾會中坐。

atha khalv āyuṣmān subhūtir utth{y}āyāsanād ekāṃsam uttarāsaṃgaṃ kṛtvā dakṣiṇaṃ jān{n}umaṇḍalaṃ pṛthivyām pratiṣṭhāpya yena bhagavāṃs tenāṃjaliṃ praṇāmya bhagavaṃtam etad avocat |

utthā-ya: ut-thā 来自 √ud-sthā 站起;āsanāt m.abl. sg.;aṃsa m. 肩膀;uttarā a. 北,左,上;asaṅga a. 解开结 free from ties;dakṣiṇa a. 南,右;jānu n. 膝盖;maṇḍala a. 圆的;pṛthivī f. 地 loc. sg.;añjali m. 合掌;pra-ṇam 来自 √nam v. 弯曲;avocat √vac 说 aorist sg. 3rd;

鸠:時,長老須菩提在大眾中即從座起,偏袒右肩,右膝著地,合掌恭敬而白佛言:

玄:尒時,眾中具壽善現從座而起,偏袒一肩,右膝著地,合掌恭敬而白佛言:

āścaryaṃ bhagavan yāvad eva{n} tathāgatenārhatā samyaksaṃbuddhena bodhisatvā mahāsatvā anuparigṛhītāḥ parameṇānugraheṇa |

āścaryaṃ ind. 少见;yavat a. 像这样;ārhat a. 尊敬的;anu-pari-gṛhīta? a. 包围;parama a. 最好的;anugraha m. 帮助;

鸠:「希有世尊!如來善護念諸菩薩,

玄:“希有,世尊!乃至如來、應、正等覺能以㝡勝攝受攝受諸菩薩摩訶薩;

yāvad eva tathāgatena bodhisatvāḥ parittāḥ paramayā |

pari-√dā 给予;

鸠:善付囑諸菩薩。

玄:乃至如來、應、正等覺能以㝡勝付囑付囑諸菩薩摩訶薩。

kathaṃ bhagava<n> bodhisatvayānasaṃprasthitena sthātavyam |

katham ind. 如何(how);saṃprasthita a. 启程的;sthātavyam √sthā v. 站立(必要分词 + tavya),住;

鸠:世尊!善男子、善女人,發阿耨多羅三藐三菩提心,應云何住?

玄:世尊,諸有發趣菩薩乘者,應云何住?

kathaṃ pratipatta{pa}vyam |

prati-√pat v. 促进;

鸠:缺

玄:云何修行?

ka{ṃ}thaṃ cittaṃ pratigṛhītavyam |

citta n. 想;

鸠:云何降伏其心?」

玄:云何攝伏其心?”

evam ukte bhagavān āyuṣmaṃtaṃ subhūtim etad av(o)c(a)t |

ukta n. 词语;

鸠:佛言:

玄:作是語已。尒時,世尊告具壽善現曰:

sādhu sādhu subhūte evam etat subhūte anuparigṛhītās tathāgatena bodhisat(v)ā(ḥ para)meṇānugraheṇa |

sādhu a. 直,正确;

鸠:「善哉,善哉!須菩提!如汝所說:『如來善護念諸菩薩,

玄:“善哉,善哉!善現,如是,如是,如汝所說:‘乃至如來、應、正等覺能以㝡勝攝受攝受諸菩薩摩訶薩;

parittās tathāgatena bodhisatvāḥ paramayānuparindanayā |

鸠:善付囑諸菩薩。』

玄:乃至如來、應、正等覺能以㝡勝付囑付囑諸菩薩摩訶薩。’

tena hi subhūte śṛṇu sādhu ca suṣṭḥu ca manasikuru bhāṣiṣye |

hi ind. 因为 because;śṛṇu √śru v. 听的命令式;suṣṭḥu ind. 好地;manas f. 心 loc. sg.;kuru √kṛ v. 做的命令式;bhāṣiṣye √bhās v. 说的第一人称单数中间将来。

鸠:汝今諦聽,當為汝說。

玄:是故,善現,汝應諦聽,極善作意,吾當為汝分別解說:

yathā bodhisatvayānasaṃprasthitena sthātavyam |

鸠:善男子、善女人,發阿耨多羅三藐三菩提心,應如是住,

玄:‘諸有發趣菩薩乘者,應如是住,

yathā pratipattavyam |

鸠:缺

玄:如是修行,

yathā cittaṃ pratigṛhītavyam |

鸠:如是降伏其心。」

玄:如是攝伏其心。’”

evaṃ bhagavann i(ty āyu)ṣmān subhūtir bhagava{ṃ}taḥ pratyaśrauṣit |

prati-√śru v. 听;

鸠:「唯然。世尊!願樂欲聞。」

玄:具壽善現白佛言:“如是,世尊!願樂欲聞。”

bhagavāṃs tān etad avocat |

鸠:佛告須菩提:

玄:佛言:

iha subhūte bodhisatvayāna{na} saṃprasthitair evaṃ cittam utpādayitavyam |

ut-√pad 升起(致使+aya 再加上必要);

鸠:「諸菩薩摩訶薩應如是降伏其心:

玄:“善現,諸有發趣菩薩乘者,應當發起如是之心:

yāvaṃtaḥ satvāḥ satvasaṃgraheṇa saṃgṛhītāḥ aṇḍajā vā jarāyujā vā saṃsvedajā vā upapādukā vā rūpiṇo vā arūpiṇo vā {a}saṃjñino vā aṣaṃjñino vā naiva saṃjñino nāsaṃjñinaḥ yāvat satvadhātuḥ prajñapyamānaḥ prajñapya{ṃ}te te mayā sarve anupadhiśeṣe nirvāṇadhātau parini<rvā>payitavyāḥ <|>

satvan a./m. 活着的;saṃ-graha m. 获得,有;aṇḍaja a. 卵生;jarāyuja a. 胎生;saṃsvedaja a. 湿生;upapāduka a. 化生(self-produced);rūpin a. 有色(having the form); saṃjñin a. 有意识的;dhātu m. 界(玄奘译);prajñapyamānaḥ pra-√jña 的被动现在分词;anupadhiśeṣa a. 无余;pari-nir-√vā v. 完全消灭 致使 ay + tavya 必要分词;

鸠:『所有一切眾生之類,若卵生、若胎生、若濕生、若化生,若有色、若無色,若有想、若無想、若非有想非無想,我皆令入無餘涅槃而滅度之。』

玄:‘所有諸有情——有情攝所攝——若卵生、若胎生、若濕生、若化生,若有色、若無色,若有想、若無想、若非有想非無想,乃至有情界施設所施設,如是一切,我當皆令於無餘依妙涅槃界而般涅槃。’

evam aparimāṇāṃś ca satvān {|} parini<r>vāpayitavyāḥ na ca kaścit satva<ḥ> parinirvāpito bhavati |

a-parimāṇa a. 无法测量的,众多;kaścit = kaḥ cit 某个;parinirvāpito +ta 过去(被动)分词;

鸠:如是滅度無量、無數、無邊眾生,實無眾生得滅度者。

玄:雖度如是無量有情令滅度已,而無有情得滅度者。

tat kasmād dhetoḥ <|>

kasmāt ind. 为什么;hetu m. 原因(dhetu 在混合梵语中出现);

鸠:何以故?

玄:何以故?

sacet subhūte bodhisatvasya satvasaṃjñā pravartate na sa bodhisatva iti vaktavyaḥ <|>

sacet = sa cet 如果;saṃjñā f. 有情(玄奘译);pravartate = pra-√vṛt v. 流转的现在分词;vaktavya = vac + tavya;

鸠:須菩提!若菩薩有我相、人相、眾生相、壽者相,即非菩薩。

玄:善現,若諸菩薩摩訶薩有情想轉,不應說名菩薩摩訶薩。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:所以者何?

na sa subhūte bodhisatvo vaktavyo yasya satvasaṃjñā pravarteta jīvasaṃjñā vā pudgalasaṃjñā vā pravarteta <|>

pravarteta 第三人称单数祈使;jīva f. 活着的;pudgala a. 人;

鸠:須菩提!若菩薩有我相、人相、眾生相、壽者相,即非菩薩。

玄:善現,若諸菩薩摩訶薩不應說言‘有情想轉’,如是命者想、士夫想、補特伽羅想、意生想、摩納婆想、作者想、受者想轉,當知亦尒。何以故?善現,無有少法名為發趣菩薩乘者。

api tu khalu punaḥ subhūte bodhisatvena <na va>stupratiṣṭhitena dānam dātavyam |

vastu n. 事;√dā v. 给予;

鸠:「復次,須菩提!菩薩於法應無所住行於布施,

玄:复次,善现,菩萨摩诃萨不住于事应行布施,

na kvacitpratiṣṭhitena dānaṃ <dā>tavyam |

鸠:所謂不住色布施,

玄:都无所住应行布施,

na rūpapratiṣṭhitena dānaṃ dātavyaṃ na śabdagandharasapraṣṭavyeṣu na dharmapratiṣṭhitena dānaṃ dātavyam |

rūpa n. 色;śabda m. 声音;gandha m.香;rasa m. 本义为植物的汁液,味;praṣṭavya a. 被询问的;

鸠:不住聲、香、味、觸、法布施。

玄:不住于色应行布施,不住声、香、味、触、法应行布施。

evaṃ hi subhūte bodhisatvena dānaṃ dātavyam | yathā na nimittasaṃjñāyāṃ prati<ti>ṣṭhet |

nimitta n. 相;pratiṣṭhet sg. 3rd. opt;

鸠:須菩提!菩薩應如是布施,不住於相。

玄:善现,如是菩萨摩诃萨如不住相想应行布施。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

yaḥ subhūte bodhisatvaḥ apratiṣṭhito dānaṃ dadāti (ta)sya subh(ū)te puṇyaskandhasya na sukaraṃ pramāṇam udgrahītum |

yaḥ … tasya … 定语从句结构;puṇya a. 好的;skandha m. 蕴;sukara a. 福德;pramāṇa n. 测量;udgrahītum v. 把握(不定式 + tum);在 na sukaraṃ + 不定式中,常用属格做主语;

鸠:若菩薩不住相布施,其福德不可思量。

玄:善现,若菩萨摩诃萨都无所住而行布施,其福德聚不可取量。

tat kiṃ manyase subh(ū)te sukaram (pū)rv(a)syāṃ diśi ākāśasya pramāṇam udgrahītum |

√man v. 想(future 中间 sg. 2nd);pūrva a. 东;diś f. 方向,地方;ākāśa m. 空地;

鸠:「須菩提!於意云何?東方虛空可思量不?」

玄:佛告善现:“于汝意云何?东方虚空可取量不?”

subhūtir āha | no hīdaṃ bhagavan |

āha v. 说 perfect 3rd sg.(残缺动词); hīdam = hi idam:因-此;

鸠:「不也,世尊!」

玄:善现答言:“不也,世尊。”

evaṃ dakṣiṇapaścimottarā<sv adha>ūrdhvaṃ vidikṣu-r-avidikṣu |

dakṣiṇa-paścima-uttarā a. 西-南-北;ūrdhvam n. 高处;vidiś f. 在指南的中间位置(如西南);-r- 原因插入词;

鸠:「須菩提!南、西、北方,四維、上、下

玄:“善现,如是南、西、北方,四维、上、下,

daśasu dikṣu |

daśa num. 十;

鸠:缺

玄:周遍十方一切世界

sukaram ākāśasya pramāṇam udgrahitum |

鸠:虛空可思量不?」

玄:虚空可取量不?”

subhūtir āha | na hīdaṃ bhagavan |

鸠:「不也,世尊!」

玄:善现答言:“不也,世尊。”

(bhagavān) āha | evam eta<t> subhūte |

鸠:「須菩提!

玄:佛言:“善现,如是,

evam etat subhūte yo bodhisatvo ‘pratiṣṭhito dānaṃ dadāti tasya puṇyaskandhasya na sukaraṃ pramāṇam udgrahītum |

puṇyaskandha m. 福德(a store of virtue or religious merit MW);

鸠:「須菩提!菩薩無住相布施,福德亦復如是不可思量。

玄:如是。若菩萨摩诃萨都无所住而行布施,其福德聚不可取量,亦复如是。

api tu khalu punaḥ subhūte evaṃ bodhisatvena dānamayaṃ puṇyakṛyāvastuṃ dānaṃ dātavyam |

dānamaya a. (consisting in liberty MW);kṛyāvastuṃ n. 作业之事。

鸠:須菩提!菩薩但應如所教住。

玄:善现,菩萨如是如不住相想应行布施。”

tat kiṃ manyase subhūte tathāgato lakṣaṇasaṃpadā draṣṭavyaḥ <|>

lakṣana-sampad f. 诸相;draṣṭavyaḥ √dṛś 的必要分词;

鸠:「須菩提!於意云何?可以身相見如來不?」

玄:佛告善現:“於汝意云何?可以諸相具足觀如來不?”

bhagavān āha na lakṣanasaṃpadā tathāgato draṣṭavyaḥ <|>

鸠:「不也,世尊!不可以身相得見如來。

玄:善現答言:“不也,世尊。不應以諸相具足觀於如來。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

yā sā tathāgatena lakṣanasaṃpad bhāṣitā{ḥ} saivālakṣanasaṃpa{dā}t |

bhāṣita a. 所说;saiva = sā + eva

鸠:如來所說身相,即非身相。」

玄:如來說諸相具足,即非諸相具足。”

evam ukte bhagavān āyuṣmaṃtaṃ subhūtim etad avocat |

鸠:佛告須菩提:

玄:說是語已,佛復告具壽善現言:

y<ā>vat su<bhū>te lakṣaṇaṃ tāvan mṛṣā |

mṛṣā ind. 虚无;

鸠:「凡所有相,皆是虛妄;

玄:“善現,乃至諸相具足皆是虛妄,

yāvad alakṣaṇaṃ tāvad amṛṣā <|>

鸠:见下

玄:乃至非相具足皆非虛妄。

iti hi lakṣanālakṣaṇataḥ tathāgato draṣṭavyaḥ ||

鸠:若見諸相非相,則見如來。」

玄:如是以相、非相應觀如來。”

evam ukte āyuṣmān subhūti<r> bhagavaṃtam etad avocat |

鸠:須菩提白佛言:

玄:說是語已,具壽善現復白佛言:

asti bhagavan kecit satvāḥ bhaviṣyaṃty anāgate ‘dhvani paścimāyāṃ paṃcāśatyā<ṃ> vartamānāyāṃ ye imeṣv eva<ṃ> rūpeṣu sūtrāṃtapadeṣu bhāṣyamāṇeṣu bhūtasaṃjñām utpādayiṣyaṃti |

bhaviṣyaṃty=bhaviṣyanti v. √bhū 将来时主动第三人称复数; anāgata a. 未来的;adhvan m. 时间;paścima a. 最后的、末法的;paṃcāśatyāṃ f. 五百年;vartamāna a. 移动的;a. 过去的;imeṣu=idam m. pl. loc.;sūtrānta m. 经义;bhāṣyamāṇeṣu=√bhāṣ 的被动语态现在分词,m. pl. f.;utpādayiṣyaṃti 致使语态将来时主动语态,第三人称复数

鸠:「世尊!頗有眾生,得聞如是言說章句,生實信不?」

玄:“世尊,頗有有情,於當來世,後時、後分、後五百歲,正法將滅時分轉時,聞說如是色經典句,生實想不?”

bhagavān āha |

鸠:佛告須菩提:

玄:佛告善現:

mā tvaṃ subhūte <e>vaṃ vocat |

鸠:「莫作是說。

玄:“勿作是說:

a(sti) kecit satvāḥ bhaviṣya<ṃ>ty anāgate ‘dhvani ye imeṣv evaṃrūpeṣu sūtrāṃtapadeṣu bhāṣyamāṇeṣu bhūtasaṃjñām utpādayiṣyaṃti |

鸠:缺

玄:‘頗有有情,於當來世,後時、後分、後五百歲,正法將滅時分轉時,聞說如是色經典句,生實想不?’

api tu khalu punaḥ subhūte bhaviṣyaṃty anāgate ‘dhvani bodhisatvā mahāsatvā paścimāyāṃ paṃcāśatyāṃ saddharmavipralope {pe} vartamāne śilavaṃto guṇavaṃtaḥ prajñāva<ṃ>to bhaviṣyaṃti |

saddharma m. 正法;vipralopa m. 毁灭;śilavat a. 有道德的;guṇavat a. 有美好品质的;

鸠:见下

玄:然復,善現,有菩薩摩訶薩,於當來世,後時、後分、後五百歲,正法將滅時分轉時,具足尸羅、具德、具慧。

na khalu punaḥ subhūte bodhisatvā ekabuddhaparyupāsitā bhaviṣyaṃti |

鸠:见下

玄:復次,善現,彼菩薩摩訶薩,非於一佛所承事供養,

naikabuddhāvaropitakuśalamūlā bhaviṣyaṃti |

ropita a. 升起的;kuśala a. 善;mūla n. 根;

鸠:如來滅後後五百歲,有持戒修福者,於此章句能生信心,以此為實,當知是人不於一佛二佛、三、四、五佛而種善根,已於無量千萬佛所種諸善根。

玄:非於一佛所種諸善根。

api tu khalu punaḥ subhūte anekabuddhaparyupāsitā bhaviṣyaṃti anekabuddhāvaropitakuśalamūlā bhaviṣyaṃti |

鸠:缺

玄:然復,善現,彼菩薩摩訶薩,於其非一百千佛所承事供養,於其非一百千佛所種諸善根,

ye imeṣv eva<ṃ>rūpeṣu sūtrā<ṃ>tapadeṣu bhāṣyamāṇeṣv ekacittaprasādamātram api pratilapsyaṃte |

prasāda m. 清净;matra n. 元素;prati-√labh v. 接受(将来中间);

鸠:聞是章句,乃至一念生淨信者,須菩提!

玄:乃能聞說如是色經典句,當得一淨信心。

jñātās te subhūte tathāgatena dṛṣṭās te subhūte tathāgatena sarve te aprameyaṃ puṇyaskaṃdhaṃ prasaviṣyaṃti pratigṛhīṣyaṃti <|>

aprameya a. 无量;pra-√sū v. 产生;prati-√grah v. 摄,抓;

鸠:如來悉知悉見是諸眾生得如是無量福德。

玄:善現,如來以其佛智悉已知彼,如來以其佛眼悉已見彼,善現,如來悉已覺彼。一切有情當生無量無數福聚,當攝無量無數福聚。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

na hi teṣā<ṃ> subhūte bodhisatvānāṃm ātmasaṃjñā pravartsyate na satvasaṃ<jñā> na jīvasaṃjñā na pudgalasaṃjñā nāpi teṣāṃ saṃjñā nāsaṃjñā prvartsyate |

鸠:是諸眾生無復我相、人相、眾生相、壽者相。無法相,亦無非法相。

玄:善現,彼菩薩摩訶薩無我想轉,無有情想、無命者想、無士夫想、無補特伽羅想、無意生想、無摩納婆想、無作者想、無受者想轉。善現,彼菩薩摩訶薩無法想轉,無非法想轉,無想轉,亦無非想轉。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:所以者何?

sace<t> subhūte teṣāṃ bodhisatvānāṃ dharmasaṃjñā prav(a)<r>tsyate sa eva teṣām ātmagrāho bhavet |

鸠:(是諸眾生若心取相,則為著我、人、眾生、壽者。)若取法相,即著我、

玄:善現,若菩薩摩訶薩有法想轉,彼即應有我執、

satvagrāho ji(v)a(g)r(ā)h(aḥ pudgalagrā)ho bhavet |

鸠:人、眾生、壽者。

玄:有情執、命者執、補特伽羅等執;

saced <a>dharmasaṃjñā pravarteta sa eva teṣā(ṃ ātmagrāh)o bhavet |

鸠:若取非法相,即著我、

玄:若有非法想轉,彼亦應有我執、

satvagrāho jīvagrāhaḥ pudgalagrāha iti (|

鸠:人、眾生、壽者。

玄:有情執、命者執、補特伽羅等執。

ta)t (ka)sya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

na kalau puna<ḥ> subhūte dharmodgrahītavyo nādharma<ḥ> <|>

鸠:是故不應取法,不應取非法。

玄:善現,不應取法,不應取非法。

tasmād (i)da(ṃ) saṃndhāya tathāgatena bhāṣitaṃ kolopamaṃ dharmaparyāyaṃm ājānadbhiḥ dharmāḥ eva prahātavyāḥ prāg evādharmāḥ ||

saṃdhyā f. 集合;ā-√jñā v. 知道;pra-√hā v. 放弃;kola m. 筏;upamā f. 相似;prāg eva 何况;

鸠:以是義故,如來常說:『汝等比丘,知我說法,如筏喻者,法尚應捨,何況非法。』

玄:是故如來密意而說筏喻法門。諸有智者,法尚應斷,何況非法。”

punar aparam bhagavān āyuṣmaṃtaṃ subhūtim etad avocat |

aparam adv. 之后;

鸠:缺

玄:佛復告具壽善現言:

tat ki<ṃ> manyase subhūte kācit tathāgatenānuttarā{ṃ} samyaksaṃbodhir abhisaṃbuddhā |

anuttara a. 最好的;abhi-sam-buddha a. 证得正法;

鸠:「須菩提!於意云何?如來得阿耨多羅三藐三菩提耶?

玄:“善現,於汝意云何?頗有少法,如來、應、正等覺證得阿耨多羅三藐三菩提耶?

kaścid vā dharmas tathāgatena deśitaḥ ||

deśita √diś 的过去主动分词?(+ta);

鸠:如來有所說法耶?」

玄:頗有少法,如來、應、正等覺是所說耶?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

yathāhaṃ bhagavan bhagavato bhāṣitasyārtham ājānāmi nāsti sa kaścid dha(r)m(o ya)s tathāgatenānuttarā{ṃ} samyaksaṃbodhir abhisaṃbuddhā |

artha m. 义;ā-√jñā v. 注意,理解;

鸠:「如我解佛所說義,無有定法名阿耨多羅三藐三菩提,

玄:“世尊,如我解佛所說義者,無有少法,如來、應、正等覺證得阿耨多羅三藐三菩提,

nāsti sa kaścid dharmo y(as tathā)g(at)ena deśitaḥ <|>

鸠:亦無有定法如來可說。

玄:亦無有少法,是如來、應、正等覺所說。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

yo ‘sau tathāgatena dharmo deśit(aḥ |

asau pron. 那个

鸠:如來所說法,

玄:世尊,如來、應、正等覺所證、所說、所思惟法,

agrāhyaḥ s)o ‘nabhilapyaḥ <|>

an-abhi-√lap v. 不说;

鸠:皆不可取、不可說、

玄:皆不可取,不可宣說,

na sa dharmo nādharmaḥ <|>

鸠:非法、非非法。

玄:非法,非非法。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:所以者何?

玄:何以故?

asaṃskṛtaprabhāvitā hy āryapudgalāḥ <|>

asaṃskṛta a. 不被造作的,无为;pra-√bhū v. 产生;

鸠:一切賢聖皆以無為法而有差別。」

玄:以諸賢聖補特伽羅,皆是無為之所顯故。”

tat kiṃ manyase subhūte ya imāṃ tṛsāhasramahāsāhasr(āṃ) lokadhātuṃ saptaratnapratipūrṇaṃ kṛtvā dānaṃ dadyāt |

tṛsāhasram-mahā-sāhasrāṃ 三千-大-千; lokadhātu m. 世界部分;ratna n. 宝;pratipūrṇa a. 填满的;

鸠:「須菩提!於意云何?若人滿三千大千世界七寶以用布施,

玄:佛告善現:“於汝意云何?若善男子或善女人,以此三千大千世界盛滿七寶,持用布施,

tat kiṃ manyase subhūte api nu sa kulaputro vā kuladuhitā vā tatonidānaṃ bahu puṇyaṃ prasunuyāt |

nidāna n. 存在的原因;bahu a. 众多;pra-√sū v. 产生(文中为 3rd sg. opt.);

鸠:是人所得福德,寧為多不?」

玄:是善男子或善女人由此因緣所生福聚,寧為多不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

bahu bhagavan bahu sugata |

sugata m. 善逝,佛陀十大尊号之一

鸠:「甚多,世尊!

玄:“甚多,世尊!甚多,善逝!

sa kulaputro vā kuladuhitā vā tatonidān(a)ṃ bahu puṇyaṃ (pra)sunuyāt <|>

鸠:缺

玄:是善男子或善女人由此因緣所生福聚,其量甚多。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

sa eva bhagavann askandhaḥ <|>

鸠:是福德即非福德性,

玄:世尊,福德聚、福德聚者,如來說為非福德聚,

(tas)m(ā)t tathāgato bhāṣate puṇyaskandhaḥ askandha iti {bhagavan} bhagavān āha |

鸠:是故如來說福德多。」

玄:是故如來說名福德聚、福德聚。”佛復告善現言:

yaś ca khalu punaḥ subhūte kulaputro vā kuladuhitā vā imāṃ tṛsāhasrāmahāsāhasrāṃ lokadhātuṃ saptaratnapratipūrṇaṃ kṛtvā dānaṃ dad<y>āt |

鸠:缺

玄:“善現,若善男子或善女人,以此三千大千世界盛滿七寶,持用布施;

yaś ceto dharmaparyāyad aṃtaśaś catuṣpadikām api gāthām udgṛhya parebhyo deśayet saṃprakāśayed ayam eva tatonidānaṃ bahutaram puṇyaṃ prasunuyāt |

cetas n. 心;paryāya m. 转折,机会;antaśaḥ 甚至;padikā a. 步;gātha m. 歌;para a. 远的;sam-pra-√kās v. 变得明显;-tara 表示比较级的后缀;

鸠:「若復有人,於此經中受持乃至四句偈等,為他人說,其福勝彼。

玄:若善男子或善女人,於此法門乃至四句伽他,受持、讀誦、究竟通利,[及廣為他宣說、開示、如理作意,]由是因緣所生福聚,

aprameyam asaṃkhyeyaṃ <|>

a-prameya a. 不可计量;a-saṃkhyeya a. 不可计数;

鸠:缺

玄:甚多於前無量無數。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

ato nirjātā hi subhūte tathāgatānām anuttarā samyaksaṃbodhiḥ <|>

ato=ataḥ = ad 的从格;nirjāta a. 出现的

鸠:須菩提!一切諸佛及諸佛阿耨多羅三藐三菩提法,皆從此經出。

玄:一切如來、應、正等覺阿耨多羅三藐三菩提,皆從此經出;

ato nirjātāś ca buddhā bhagava<ṃ>taḥ <|>

鸠:见上

玄:諸佛世尊,皆從此經生。

tat kasmād dhetoḥ <|>

鸠:缺

玄:所以者何?

buddhadharmāḥ buddhadharmā iti subhūte abuddhadharmāś caiva te |

鸠:須菩提!所謂佛法者,即非佛法。

玄:善現,諸佛法、諸佛法者,如來說為非諸佛法,是故如來說名諸佛法、諸佛法。”

tat kiṃ manyase subhūte |

鸠:「須菩提!於意云何?

玄:佛告善現:“於汝意云何?

api nu srotāpannasya evaṃ bhavati mayā srotāpattiphalaṃ prāptam iti |

api nu 是否;srotas n. 河流; ā-√pad v. 进入,证得;mayā 我的工具格;prāpta a. 获得的;

鸠:須陀洹能作是念,『我得須陀洹果』不?」

玄:諸預流者頗作是念‘我能證得預流果’不?”

subhūtir āha |

玄:須菩提言:

鸠:善現答言:

no hīdaṃ bhagavan <|>

鸠:「不也,世尊![諸預流者不作是念‘我能證得預流之果’。]

玄:“不也,世尊。

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:缺

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

na hi sa bhagavan kiṃcid āpanna<ḥ|>

鸠:见下

玄:世尊,諸預流者無少所預,

tenocyate srotāpanna iti |

tenocyate = tena+ucyate 因此被说;

鸠:須陀洹名為入流,而無所入,

玄:故名預流;

na rūpam āpanno na śabdā<n> na gandhā<n> na rasān na spraṣṭavyān na dharmān āpannaḥ <|>

spraṣṭavya n. 触;

鸠:不入色、聲、香、味、觸、法,

玄:不預色、聲、香、味、觸、法,

tenocyate srotāpanna iti |

鸠:是名須陀洹。」

玄:故名預流。[世尊,若預流者作如是念‘我能證得預流之果’,即為執我、有情、命者、士夫、補特伽羅等。”]

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛告善現:

tat kiṃ manyase subhūte api nu sakṛdāgāminaḥ evaṃ bhaven mayā sakṛdāgāmiphalaṃ prāptam iti |

sakṛt a./ind. 一次;āgāmin a. 将来的;

鸠:「須菩提!於意云何?斯陀含能作是念,『我得斯陀含果』不?」

玄:“於汝意云何?諸一來者頗作是念‘我能證得一來果’不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

no hīdaṃ bhagavan <|>

鸠:「不也,世尊!

玄:“不也,世尊。

bhagavān āha | tat kasya hetoḥ <|>

鸠:缺

玄:缺

na sakṛdāgāmino evaṃ bhavati mayā sakṛdāgāmiphalaṃ prāptam iti |

鸠:缺

玄:諸一來者不作是念‘我能證得一來之果’。

tat kasmād dhetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

na hi sa kaścid dharmaḥ yaḥ sakṛdāgāmitvam āpannaḥ <|>

鸠:斯陀含名一往來,而實無往來,

玄:世尊,以無少法證一來性,

te(noc)y(ate sak)ṛdāgāmīti |

鸠:是名斯陀含。」

玄:故名一來。”

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛告善現:

tat kiṃ manyase subhūte api nv anāgāmina {||}

an-āgāmin a. 不来,m. 佛弟子名;

鸠:「須菩提!於意云何?阿那含能作是念,

玄:“於汝意云何?諸不還者頗作是念

evaṃ bhavati mayā anāgāmiphalaṃ prāptam iti? <|>

鸠:『我得阿那含果』不?」

玄:‘我能證得不還果’不?”

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:[須菩提言:「不也,世尊!]何以故?

玄:[善現答言:“不也,世尊。諸不還者不作是念‘我能證得不還之果’。]何以故?”

na sa kaścid dharmaḥ yo ’nāgāmīti | samanupaśyati |

鸠:阿那含名為不來,而實無來,

玄:世尊,以無少法證不還性,

tenocyate anāgāmīti |

鸠:是故名阿那含。」

玄:故名不還。

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛告善現:

tat kiṃ manyase subhūte |

鸠:「須菩提!於意云何?

玄:“於汝意云何?

api nv arhaṃ rto evaṃ bhavati mayārhatvaṃ prāptam iti |

arhat a. 值得尊敬的;arhan m. 等待涅磐的佛;

鸠:阿羅漢能作是念,『我得阿羅漢道』不?」

玄:諸阿羅漢頗作是念‘我能證得阿羅漢’不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

no hīdaṃ bhagavan |

鸠:「不也,世尊!

玄:“不也,世尊。[諸阿羅漢不作是念‘我能證得阿羅漢性’。]

tat kar(sya h)e(to)ḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

(na) hi bhagavan sa kaścid dharmo yo ’rhan nāma <|>

鸠:實無有法名阿羅漢。

玄:世尊,以無少法名阿羅漢,[由是因緣名阿羅漢。]

{ya} saced bhagavann arha(ta evaṃ bha)v(en) m(ayārha)tv(am p)r(ā)ptam iti |

鸠:世尊!若阿羅漢作是念『我得阿羅漢道』,

玄:世尊,若阿羅漢作如是念‘我能證得阿羅漢性’,

sa eva tasyātmagṛho bhavet |

gṛha m. 住所;

鸠:即為著我、

玄:即為執我、

satvagrāho j(iva)grāhaḥ pudgalagrāho bhavet |

鸠:人、眾生、壽者。

玄:有情、命者、[士夫、]補特伽羅等。

aham asmi{n} bhagavan || tathāgatenārhatā samyaksaṃbuddhenāraṇavihāriṇām agryo nirdiṣṭaḥ <|>

araṇa a. 远的;vihārin a. 漫游的;agrya a. 最上的;nir-√diś v. 指出,展示;

鸠:世尊!佛說我得無諍三昧人中最為第一,

玄:[所以者何?]世尊,如來、應、正等覺說我得無諍住最為第一。

aham asmi{n} bhagavann arhan vigatarāgaḥ <|>

vigata a. 离去的;rāga m. 颜色,情感(常指爱);

鸠:是第一離欲阿羅漢。

玄:世尊,我雖是阿羅漢永離貪欲,

na ca me bhagavann evaṃ bhavati a{r}ham asmi{n} arhann iti |

鸠:我不作是念:『我是離欲阿羅漢。』

玄:而我未曾作如是念‘我得阿羅漢永離貪欲’。

sacen mama bhagavan evaṃ bhaven mayārhatvaṃ prāptam iti |

鸠:世尊!我若作是念『我得阿羅漢道』,

玄:世尊,我若作如是念‘我得阿羅漢永離貪欲’者,

na me tathāgato vyākariṣyati | araṇavihāriṇām agrya iti subhūtiḥ |

vy-ā-√kṛ v. 解释,声称(将来时);

鸠:世尊則不說須菩提是樂阿蘭那行者。

玄:如來不應記說我言:‘善現善男子得無諍住最為第一。’

kulaputro na kvacid viharati |

kva cid = anywhere;

鸠:以須菩提實無所行,

玄:以都無所住,

tenocyate |araṇāvihāriti araṇāvihāriti ||

鸠:而名須菩提是樂阿蘭那行。」

玄:是故如來說名無諍住、無諍住。”

bhagavān āha |

鸠:佛告須菩提:

玄:佛告善現:

tat kiṃ manyase subhūte |

鸠:「於意云何?

玄:“於汝意云何?

kaścid dharmas tathāgatena dīpaṃkarāt tathāgata<d a>rhata<h> samyaksaṃbuddhād udgṛhītaḥ <|>

dīpa m. 灯;kara noun/adj. 做;做的人;

鸠:如來昔在然燈佛所,於法有所得不?」

玄:如來昔在然燈如來、應、正等覺所,頗於少法有所取不?”

subhūtir āha |

鸠:缺

玄:善現答言:

no hīdaṃ bhagavan <|>

鸠:「世尊!

玄:“不也,世尊。

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:缺

na sa kaścid dharmaḥ tathāgatena dīpaṃkarāt tathāgatād arhataḥ samyaksaṃbuddhād udgṛhītaḥ <|>

鸠:如來在然燈佛所,於法實無所得。」

玄:如來昔在然燈如來、應、正等覺所,都無少法而有所取。”

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛告善現:

ya<ḥ> kaścit subhūte bodhisatvo evaṃ vaded ahaṃ kṣetravyūhān niṣpādayiṣyāmīti sa vitathaṃ vadet |

√vad v. 说;kṣetra n. 土地;vyūha m. 分布,排列;nis-√pad v. 产生;vitatha a. 虚假的;

鸠:缺

玄:“若有菩薩作如是言‘我當成辦佛土功德莊嚴’,如是菩薩非真實語。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:缺

玄:何以故?

kṣetravyūhā<ḥ> kṣetravyūhā iti subhūte avyūhā hy ete tathāgatena bhāṣita<ḥ |>

鸠:缺

玄:善現,佛土功德莊嚴、佛土功德莊嚴者,如來說非莊嚴,

tenocyate kṣetravyūhā iti <|>

鸠:缺

玄:是故如來說名佛土功德莊嚴、佛土功德莊嚴。

以上一段,鸠译与梵文本差别较大,为:

「須菩提!於意云何?菩薩莊嚴佛土不?」

「不也,世尊!何以故?莊嚴佛土者,則非莊嚴,是名莊嚴。」

tasmāt tarhi subhūte bodhisatvena evaṃ cittam utpādayitavyam apratiṣṭhitam <|>

tarhi ind. 在这个时候;a-prati-ṣṭhā v. 住,停留;

鸠:「是故須菩提,諸菩薩摩訶薩應如是生清淨心,

玄:是故,善現,菩薩如是都無所住應生其心:

na rūpapratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:不應住色生心,

玄:不住於色應生其心,[不住非色應生其心,]

na śabdagaṇarasasparśavyadharmapratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:不應住聲、香、味、觸、法生心,

玄:不住聲、香、味、觸、法應生其心,[不住非聲、香、味、觸、法應生其心,]

na kvacit pratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam <|>

鸠:應無所住而生其心。

玄:都無所住應生其心。”

tad yathā(p)i nāma subhūte puruṣo bhavet |

鸠:「須菩提!譬如有人,

玄:佛告善現:“如有士夫具身大身,

yasyaivaṃrūpa{m} ātmabhāvaḥ syāt tad yathāpi (nāma su)meruḥ parvatarājā |

syāt ind. 可能;sumeru m. 山;parvata m. 山;

鸠:身如須彌山王,

玄:其色自體假使譬如妙高山王。

tat ki<ṃ> manyase subhūte mahān sa ātmabhāvo bhavet |

鸠:於意云何?是身為大不?」

玄:善現,於汝意云何?彼之自體為廣大不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

mahān bhagavan mahā<n> sugata | sa ātmabhāvo bhavet <|> bhagavan |

鸠:「甚大,世尊!

玄:“彼之自體廣大,世尊!廣大,善逝!

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

abhāvaḥ sa tathāgatena bhāṣitaḥ <|>

鸠:佛說非身,

玄:世尊,彼之自體,如來說非彼體,

tenocyate ātmabhāva iti |

鸠:是名大身。」

玄:故名自體;

na hi sa bhāvaḥ <|>

鸠:缺

玄:非以彼體,

tenocyate ātmabhāva iti ||

鸠:缺

玄:故名自體。”

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛告善現:

tat kiṃ manyase subhūte yāvaṃtyo gaṃgānadyāṃ vālukās tāvamtya eva{ṃ} gaṃgānadyō bhaveyuḥ <|>

yāvaṃtyo = yāvat 阴性复数主/宾;vāluka a. 含有沙子的;gaṅgā f. 恒河;nadī f. 河;

鸠:「須菩提!如恒河中所有沙數,如是沙等恒河,於意云何?

玄:“於汝意云何?乃至殑伽河中所有沙數,假使有如是沙等殑伽河,

api nu tāsu bahvyo vālukā bhaveyuḥ <|>

鸠:是諸恒河沙寧為多不?」

玄:是諸殑伽河沙,寧為多不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

tā eva tāvad bhagavan bahvyo gaṃgānadyō bhaveyuḥ prāg eva yās tāsu vālukāḥ <|>

鸠:「甚多,世尊!但諸恒河尚多無數,何況其沙。」

玄:“甚多,世尊!甚多,善逝!諸殑伽河尚多無數,何况其沙?”

bhagavān āha |

鸠:缺

玄:佛言:

ārocayāmi te subhūte prativedayāmi te yāvamtyas tāsu gaṃgānadiṣu vālukā bhaveyuḥ <|> tāvaṃtyo lokadhātavaḥ kaścid eva strī vā puruṣo vā saptaratnapratipūrṇaṃ kṛtvā tathāgatebhyo ‘rhadbhyaḥ samyaksaṃbuddhebhyo dānaṃ dadyāt |

ā-√ruc:照射(shine near);strī f. 女人;

鸠:「須菩提!我今實言告汝,若有善男子、善女人,以七寶滿爾所恒河沙數三千大千世界以用布施,得福多不?」

玄:“善現,吾今告汝,開覺於汝。假使若善男子或善女人,以妙七寶盛滿爾所殑伽河沙等世界,奉施如來、應、正等覺。

tat kiṃ manyase subhūte <|>

鸠:缺

玄:善現,於汝意云何?

api nu sa strī vā puruṣo vā tatonidānaṃ bahu puṇyaṃ prasunuyāt |

鸠:见上上

玄:是善男子或善女人由此因緣所生福聚,寧為多不?”

subhūtir āha |

鸠:須菩提言:

玄:善現答言:

bahu bhagavan bahu sugata sa strī vā puruṣo vā tatonidānaṃ bahu puṇyaṃ prasunuyāt <|>

鸠:「甚多,世尊!」

玄:“甚多,世尊!甚多,善逝!是善男子或善女人由此因緣所生福聚,其量甚多。”

bhagavān āha |

鸠:佛告須菩提:

玄:佛復告善現:

yaś ca khalu punaḥ subhūte tāvamtyo lokadhātavaḥ saptaratnapratipūrṇāṃ kṛtvā dānaṃ dadyāt |

鸠:「若善男子、善女人於此經中,乃至受持四句偈等,為他人說,而此福德勝前福德。

玄:“若以七寶盛滿爾所沙等世界,奉施如來、應、正等覺;

yaś ceto dharmaparyāyād amtaśaś catuṣpadikām api gāthām udgṛhya parebhyo deśayet |

鸠:见上

玄:若善男子或善女人,於此法門乃至四句伽他,受持、讀誦、究竟通利,[及廣為他宣說、開示、如理作意,]

ayaṃ tato bahutaraṃ puṇyaṃ pra<sunuyād apra>meyam asaṃkhyeyam |

aya m. 进行;

鸠:见上上

玄:由此因緣所生福聚,甚多於前無量無數。”

api tu khalu subhūte yasmin pṛthivīpradeśe ito dharmaparyāyād amtaśas catuṣpadikāṃ api gāthāṃ bhāṣyeta vā deśyeta vā sa pṛthivīpradeśaś caityabhūto bhavet |

pṛthivī f. 地球,世界;pradeśa m. 地方;caitya m. 一个灵魂;amtaśas 乃至;

鸠:「復次,須菩提!隨說是經,乃至四句偈等,當知此處,

玄:復次,善現,若地方所,於此法門乃至為他宣說、開示四句伽他,此地方所,

sadevamānuṣāsurasya lokasya kaḥ punar vādaḥ subhūte ya imaṃ dharmaparyāyaṃ dhārayiṣyanti parameṇa te āścaryeṇa samanvāgatā bhaviṣyaṃti |

sa-deva-mānuṣa-asura-sya;√dhṛ v. 保持;

鸠:一切世間天、人、阿修羅[皆應供養,如佛塔廟],何況有人盡能受持讀誦?須菩提!當知是人成就最上、第一、希有之法,

玄:尚為世間諸天及人、阿素洛等[之所供養,如佛靈廟,]何况有能於此法門具足究竟書寫、受持、讀誦、究竟通利,[及廣為他宣說、開示、如理作意!]如是有情,成就最勝希有功德。

tasmiṃś ca pṛthivīpradeśe śāstā viharaty anyatarānyataro vā gurusthānīyaḥ <|>

śāstṛ m. 师长,此处指佛;anyatara a. (两个的)另一个;guru-sthānīya (与)师长-相当;

鸠:若是經典所在之處,則為有佛,若尊重弟子。」

玄:此地方所,大師所住,或隨一一尊重處所,若諸有智同梵行者。”

evam ukte āyuṣmān subhūtir bhagavaṃtam e<ta>d avocat |

鸠:爾時,須菩提白佛言:

玄:說是語已。具壽善現復白佛言:

ko nāmāyaṃ bhagavan dharmaparyāyaḥ kathaṃ cainaṃ dhārayāmi |

鸠:「世尊!當何名此經?我等云何奉持?」

玄:“世尊,當何名此法門?我當云何奉持?”

evam ukte bhagavān āyuṣmaṃtaṃ subhūtim etad avocat |

鸠:佛告須菩提:

玄:作是語已。佛告善現言:

prajñāpāramitā nāmāya<ṃ> subhūte dharmaparyāyaḥ <|>

鸠:「是經名為『金剛般若波羅蜜』。

玄:“具壽,今此法門名為‘能斷金剛般若波羅蜜多’,

evaṃ cainaṃ dhāraya |

cainam = ca-enam

鸠:以是名字,汝當奉持。須菩提!

玄:如是名字,汝當奉持。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:所以者何?

玄:何以故?

yai{v}a subhū<te> prajñāpāramitā tathāgatena bhāṣitā |

鸠:佛說般若波羅蜜,

善現,如是般若波羅蜜多,

saivāpāramitā |

鸠:則非般若波羅蜜。

玄:如來說為非般若波羅蜜多,是故如來說名般若波羅蜜多。”

tat kiṃ manyase subhūte api nu sa kaści<d> dharmo tathāgatena bhāṣitaḥ <|>

鸠:須菩提!於意云何?如來有所說法不?」

玄:佛告善現:“於汝意云何,頗有少法如來可說不?”

subhūtir āha <|>

鸠:須菩提白佛言:

玄:善現答言:

no hīdaṃ bhagavan |

鸠:「世尊!

玄:“不也,

{bhaga<vā>n āha} |

鸠:缺

玄:缺

na sa kaścid bhagavaṃ {d}dharmo yaḥ tathāgate<na> bhāṣita<ḥ|>

鸠:如來無所說。」

玄:世尊無有少法如來可說。”

yāvataḥ subhūte trisāhasramahāsāhasryāṃ lokadhātau pṛthivīrajaḥ kaccit tad bahu bhavet |

raja m. 尘;

鸠:「須菩提!於意云何?三千大千世界所有微塵是為多不?」

玄:佛告善現:“乃至三千大千世界大地微塵,寧為多不?”

subhūtir āha | bahu bhagavan tat pṛthivīrajo bhavet |

鸠:須菩提言:「甚多,世尊!」

玄:善現答言:“此地微塵,甚多,世尊!甚多,善逝!”

yat ta<d> bhagavan | pṛthivīrajaḥ tathāgatena bhāṣitaḥ arajaḥ sa tathāgatena bhāṣitaḥ <|>

鸠:「須菩提!諸微塵,如來說非微塵,

玄:佛言:“善現,大地微塵,如來說非微塵,

tad ucyate pṛthivīraja iti |

鸠:是名微塵。

玄:是故如來說名大地微塵。

yā sā lokadhātur adhātuḥ sā tathāgatena bhāṣitaḥ <|>

鸠:如來說世界,非世界,

玄:諸世界,如來說非世界,

tad ucyate lokadhātur iti ||

鸠:是名世界。

玄:是故如來說名世界。”

bhagavān āha | tat kiṃ manyase subhūte dvātṛṃśadbhir ma(h)āpuruṣalakṣaṇaiḥ tathāgato ’rhan samyaksaṃbuddho draṣṭavya<ḥ> <|>

mahāpurusa m. 伟人;

鸠:「須菩提!於意云何?可以三十二相見如來不?」

玄:佛告善現:“於汝意云何?應以三十二大士夫相觀於如來、應、正等覺不?”

subhūtir āha | no hīdaṃ bhagavan |

鸠:「不也,世尊![不可以三十二相得見如來。]

玄:善現答言:“不也,世尊。[不應以三十二大士夫相觀於如來、應、正等覺。]

{bhagavān āha} |

鸠:缺

玄:缺

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

yāni tāni bhagavan dvātriṃśanmahāpuru<ṣa>lakṣaṇāni tathāgatena bhāṣitāny alakṣaṇāni ta{thā}gatena bhāṣitāni tasmād ucyaṃte dvātriṃśanmahāpuruṣalakṣaṇānīti |

yāni tāni 所有一切;

鸠:如來說三十二相,即是非相,是名三十二相。」

玄:世尊,三十二大士夫相,如來說為非相,是故如來說名三十二大士夫相。”

bhagavān āha | yaś ca khalu punaḥ subhūte strī vā puruṣo vā gaṃgānadīvālukopamān ātmabhāvān parityajet |

upamā f. 相似;pari-√tyaj v. 放弃;

鸠:「須菩提!若有善男子、善女人,以恒河沙等身命布施;

玄:佛復告善現言:“假使若有善男子或善女人,於日日分捨施殑伽河沙等自體,如是經殑伽河沙等劫數捨施自體;

yaś ceto dharmaparyāyāc catuṣpadikām api gāthām udgṛhya parebhyo deśayet |

鸠:若復有人,於此經中,乃至受持四句偈等,為他人說,

玄:復有善男子或善女人,於此法門乃至四句伽他,受持、讀誦、究竟通利,及廣為他宣說、開示、如理作意,

ayam tatonidānaṃ bahutaraṃ puṇyaṃ pra<sunuyād apra>meyam asaṃkhyeyam |

鸠:其福甚多。」

玄:由是因緣所生福聚,甚多於前無量無數。”

atha khalv āyuṣmān subhūtiḥ dharmapravegenāśrūṇi prāmuṃcat |

pravega m. 快速;aśru n. 眼泪;pra-√muc v. 解放;

鸠:爾時,須菩提聞說是經,深解義趣,涕淚悲泣,

玄:爾時,具壽善現聞法威力,悲泣墮淚,

pravartayam so ’śrūṇi parimārjya bhagavaṃtam etad avocat |

pra-√vṛt v. 转动,宣说;pari-√mṛj v. 擦去;

鸠:而白佛言:

玄:俛仰捫淚而白佛言:

āścaryaṃ bhagavan |

鸠:「希有世尊!

玄:“甚奇稀有,世尊!

paramāścaryaṃ sugata |

鸠:缺

玄:最極稀有,善逝!

yāvad ayaṃ dharmaparyāyaḥ tathāgatena bhāṣitaḥ <|>

鸠:佛說如是甚深經典,

玄:如來今者所說法門,

yato me bhagavan jñānam utpannaṃ na mayā jātv eva dharmaparyāyaḥ śrutapūrvaḥ <|>

jātu ind. at all,ever;śrutapūrva a. 听说;

鸠:我從昔來所得慧眼,未曾得聞如是之經。

玄:[普為發趣最上乘者作諸義利,普為發趣最勝乘者作諸義利。]世尊,我昔生智以來,未曾得聞如是法門。

parameṇa te bhagavan āścaryeṇa samanvāgatā bhaviṣyaṃti ya iha sūtre bhāṣyamāṇe bhūtasa(ṃ)jñām utpādayiṣyaṃti <|>

鸠:世尊!若復有人得聞是經,信心清淨,則生實相,當知是人,成就第一希有功德。

玄:世尊,若諸有情聞說如是甚深經典,生真實想,當知成就最勝稀有。[何以故?]

yā caiṣā bhagavan | bhūtasaṃjñā saivā saṃjñā tasmā<t> tathāgato bhāṣate bhūtasaṃjñā bhūtasaṃjñeti

鸠:世尊!是實相者,則是非相,是故如來說名實相。

玄:世尊,諸真實想、真實想者,如來說為非想,是故如來說名真實想、真實想。

na mama bhagavann āścaryaṃ yad ahaṃ dharmaparyāyaṃ bhāṣyamāṇam avakalpayāmy adhimucyāmi |

ava-√kḷp v. 适合,认可;adhi-√muc v. 深信;

鸠:世尊!我今得聞如是經典,信解、受持不足為難,

玄:世尊,我今聞說如是法門,領悟信解,未為稀有。何以故?

ye te bhagavann imaṃ dharmaparyāyaṃm udgṛhīṣyaṃti paryavāpsyaṃti dhā(ra)yiṣyaṃti |

para-ava-√āp v. 学习;

鸠:若當來世後五百歲,其有眾生得聞是經,信解、受持,

玄:若諸有情於當來世,後時、後分、後五百歲,正法將滅時分轉時,當於如是甚深法門領悟、信解、受持、讀誦、究竟通利,及廣為他宣說、開示、如理作意,

te paramāścaryasamanvāgatā bhaviṣyaṃti | ||

鸠:是人則為第一希有。

玄:當知成就最勝稀有。

api tu khalu punaḥ bhagavan na teṣām ātmasaṃjñā pravartsyate |

鸠:何以故?此人無我相、

玄:世尊,彼諸有情無我想轉,

na satvasaṃjñā na jīvasaṃjñā |

鸠:人相、眾生相、

玄:無有情想、無命者想、[無士夫想、]

na pudgalasaṃjñā pravartsyate |

鸠:壽者相。

玄:無補特伽羅想[、無意生想、無摩納婆想、無作者想、無受者想]轉。

tat kasya heto<ḥ> yāsāv ātmasaṃjñā saivāsaṃjñā <|>

鸠:所以者何?我相即是非相,人相、

玄:所以者何?世尊,諸我想即是非想,

yā satvasaṃjñā jīvasaṃjñā pudgalasaṃjñā saivāsaṃjñā |

鸠:眾生相、壽者相即是非相。

玄:諸有情想、命者想[、士夫想]、補特伽羅想[、意生想、摩納婆想、作者想、受者想]即是非想。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

sarvasaṃjñāpagatā hi buddhā bhagava<ṃta>ḥ ||

apagata a. 离开;

鸠:離一切諸相,則名諸佛。」

玄:諸佛世尊離一切想。”

evam ukte bhagavān āyuṣmaṃtaṃ subhūtim etad avocat |

鸠:佛告須菩提:

玄:作是語已。爾時,世尊告具壽善現言:

evam etat subhūte evam etat subhūte paramā<śca>ryasamanvāgatās te satvā bhaviṣyaṃti |

鸠:「如是,如是!若復有人得聞是經,

玄:“如是,如是。善現,若諸有情聞說如是甚深經典,

ya iha sūtre bhāṣyaṃmāṇe śrutvā nottrasiṣyaṃti |

ut-√tras v. to frighten 惊吓;

鸠:不驚、

玄:不驚、

na saṃtrasiṣyaṃti |

saṃ-tras v. 颤抖,受惊;

鸠:不怖、

玄:不懼、

<na> saṃtrāsam āpatsyaṃte <|>

ā-√pat v. 靠近,表现;

鸠:不畏,當知是人甚為希有。

玄:無有怖畏,當知成就最勝稀有。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

paramapāramiteyaṃ subhūte tathāgatena bhāṣitā <|>

鸠:須菩提!如來說第一波羅蜜,

玄:善現,如來說最勝波羅蜜多,謂般若波羅蜜多。

yā<ṃ> ca tathāgataḥ paramapāramitāṃ bhāṣate tām aparimāṃṇā buddhā bhagavaṃto bhāṣaṃte <|

鸠:缺

玄:善現,如來所說最勝波羅蜜多,無量諸佛世尊所共宣說,故名最勝波羅蜜多。

te>nocyate paramapāramiteti |

鸠:[非第一波羅蜜,]是名第一波羅蜜。

玄:如來說最勝波羅蜜多,[即非波羅蜜多,]是故如來說名最勝波羅蜜多。

api tu khalu punaḥ subhūte yā tathāgatasya kṣāṃtipāramitā saivāpāramitā <|>

kṣānti f. 耐心;

鸠:須菩提!忍辱波羅蜜,如來說非忍辱波羅蜜。

玄:復次,善現,如來說忍辱波羅蜜多,即非波羅蜜多,是故如來說名忍辱波羅蜜多。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

yadā me subhūte kaliṃgarājā aṃgapratyaṃgāny a(c)chetsīn nāsīn me tasmin samaye ātmasaṃjñā vā satvasaṃjñā vā jīvasaṃjñā vā pudgalasaṃjñā vā na me kā{|}cit saṃjñā nāsaṃjñā babhūva <|>

kaliṅga-rājan 歌利王;aṅga n. 四肢;pratyaṅga n. 身体小的部位;√nās v. 被弯曲;

鸠:須菩提!如我昔為歌利王割截身體,我於爾時,無我相、無人相、無眾生相、無壽者相。

玄:善現,我昔過去世,曾為羯利王斷支節肉。我於爾時,都無我想、或有情想、或命者想[、或士夫想]、或補特伽羅想[、或意生想、或摩納婆想、或作者想、或受者想]。我於爾時,都無有想,亦非無想。

tat kasya hetoḥ <|>

鸠:何以故?

玄:何以故?

sacet subhūte mama tasmin samaye ātmasaṃjñābhaviṣyat |

鸠:須菩提!我於往昔節節支解時,若有我相[、人相、眾生相、壽者相],

玄:善現,我於爾時若有我想,

{d}vyāpādasaṃjñāpi me ’bhaviṣyat tasmin samaye <|>

vyāpāda m. 怨恨;

鸠:應生瞋恨。

玄:即於爾時應有恚想;[我於爾時若有有情想、命者想、士夫想、補特伽羅想、意生想、摩納婆想、作者想、受者想,即於爾時應有恚想。]

abhijānāmy ahaṃ subhūte atīte ’dhvani paṃca jātiśatāni yad ahaṃ kṣāṃtivādī riṣir abhū tadāpi me nātmasaṃjñā babhūva |

atīta a. 过去;adhvan m. 时间;vādin a. 修行……的;ṛṣi m. 仙人;

鸠:又念過去於五百世作忍辱仙人,於爾所世,無我相、

玄:[何以故?]善現,我憶過去五百生中,曾為自号忍辱仙人。我於爾時,都無我想、

na satvasaṃjñā na jīvasaṃjñā na pudgalasaṃjñā |

鸠:無人相、無眾生相、無壽者相。

玄:無有情想、無命者想[、無士夫想]、無補特伽羅想[、無意生想、無摩納婆想、無作者想、無受者想。我於爾時,都無有想,亦非無想。]

tasmāt tarhi subhūte bodhisatvena mahāsatvena sarvasaṃjñā vivarjayitvānuttarāyāṃ s(am)y(a)ksaṃbodhau cittam utpādayitavyam |

tarhi ind. 在这个时候,在这个情况下;vi-√vṛj v. 舍弃,避开;

鸠:是故,須菩提!菩薩應離一切相,發阿耨多羅三藐三菩提心,

是故,善現,菩薩摩訶薩遠離一切想,應發阿耨多羅三藐三菩提心,

na rūpapratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:不應住色生心,

玄:不住於色應生其心,[不住非色應生其心,]

na śabdagandharasaspraṣṭavyapratiṣṭhi{ṃ}taṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:不應住聲、香、味、觸、法生心,

玄:不住聲、香、味、觸、法應生其心,

na dharmapratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:见上

玄:见上

nādharmapratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:缺

玄:不住非[聲、香、味、觸、]法應生其心,

na kvacitpratiṣṭhitaṃ cittam utpādayitavyam |

鸠:應生無所住心。

玄:都無所住應生其心。

tat kasmād dhetoḥ <|>

鸠:缺

玄:何以故?

yat pratiṣṭhi<ta>ṃ tad evāpratiṣṭhi<ta>ṃ <|>

鸠:若心有住,則為非住。

善現,諸有所住,則為非住。

tasmād eva{m} tathāgato bhāṣate rūpāpratiṣṭhitena dānaṃ dātavyam |

鸠:是故,佛說菩薩心不應住色布施。

玄:是故如來說諸菩薩應無所住而行布施,不應住色[、聲、香、味、觸、法]而行布施。”

api tu khalu punaḥ subhūte bodhisatvenaivaṃ dānaparityāgaḥ parityajyaḥ sarvasatvānām arthāya |

鸠:「須菩提!菩薩為利益一切眾生,應如是布施。

玄:复次,善现,菩萨摩诃萨为诸有情作义利故,应当如是弃舍布施。[何以故?]

yaiva ca satvasaṃjñā sa evāsaṃjñā |

鸠:如來說:『一切諸相,即是非相。』

玄:善现,诸有情想即是非想,

ya eva te sarvasatvāḥ tathāgatena bhāṣitāḥ ta evāsatvāḥ |

鸠:又說:『一切眾生,則非眾生。』

鸠:一切有情如来即说为非有情。

bhūtavādī subhūte tathāgataḥ satyavādī tathāvādī tathāgato na vitathāvādī tathāgato |

「須菩提!如來是真語者、實語者、如語者、不誑語者、不異語者。

玄:善现,如来是实语者、谛语者、如语者、不异语者。

api tu khalu punaḥ subhūte yaḥ tathāgatena dharmo ’bhisaṃbuddho deśito vā na tatra satyaṃ na mṛṣā |

mṛṣā ind. 无用;

鸠:「須菩提!如來所得法,此法無實無虛。

玄:复次,善现,如来现前等所证法,或所说法,或所思法,即于其中非谛非妄。

tad yathāpi nāma subhūte puruṣo ’ndhakāra praviṣṭaḥ |

andhakāra m. 黑暗;praviṣṭa a. 进入的;

鸠:須菩提!若菩薩心住於法而行布施,如人入闇,則無所見;

鸠:善现,譬如士夫入于闇室,都无所见,

evaṃ vastupatito bodhisatvo draṣṭavyo yo vastupatitaṃ dānaṃ parityajati |

vastupatita a.成为真实的;

鸠:见上

玄:当知菩萨若堕于事,谓堕于事而行布施,亦复如是。

tad yathāpi nāma subhūte cakṣuṣmān puruṣo vibhātāyāṃ rātryāṃ sūrye ’bhyudgate nānāvidhāni rūpāṇi paśyet |

vibhātā n. 黎明;rātri f. 夜晚;sūrya m. 太阳;abhyudgata a. 升起;nānāvidha a. 各种;

鸠:若菩薩心不住法而行布施,如人有目,日光明照,見種種色。

玄:善现,譬如明眼士夫,过夜晓已,日光出时,见种种色,

evaṃ bodhisatvo draṣṭavyo yo vastvapatitaṃ dānaṃ parityajati |

鸠:见上

玄:当知菩萨不堕于事,谓不堕事而行布施,亦复如是。

api tu khalu punaḥ subhūte ye kulaputrā vā kuladuhitaro vā imaṃ dharmaparyāyam udgrahīṣyaṃti |

鸠:「須菩提!當來之世,若有善男子、善女人,能於此經受持、

玄:复次,善现,若善男子或善女人,于此法门受持、

dhārayiṣyaṃti |

鸠:(受持)

玄:(受持)

vācayiṣyaṃti |

鸠:讀誦,

玄:读诵、

paryavāpsyaṃti |

鸠:缺

玄:究竟通利,[及广为他说、开示、如理作意,]

jñātās te subhūte tathāgatena dṛṣṭās te subhūte tathāgatena buddhās te tathāgatena |

鸠:則為如來以佛智慧悉知是人,悉見是人,

玄:则为如来以其佛智悉知是人,则为如来以其佛眼悉见是人,则为如来悉觉是人。

sarve te satvāḥ aprameyaṃ puṇyaskandhaṃ prasaviṣyaṃti |

鸠:皆得成就無量無邊功德。

玄:如是有情,一切当生无量福聚。

yaś ca khalu punaḥ subhūte strī vā puruṣo vā pūrvāhṇakālasamaye gaṃgānadīvālukopamān ātmabhāvān {|} parityajet |

pūrvāhṇa m. 一天早期时间;

鸠:「須菩提!若有善男子、善女人,初日分以恒河沙等身布施,

玄:复次,善现,假使善男子或善女人,日初时分以殑伽河沙等自体布施,

madhyāhṇakālasamaye sāyāhṇakālasamaye gaṃgānadīvālukopamān ātmabhāvā<n> parityajet |

madhyāhṇa m. 中午;sāyāhṇa m. 黄昏;

鸠:中日分復以恒河沙等身布施,後日分亦以恒河沙等身布施,

玄:日中时分复以殑伽河沙等自体布施,日后时分亦以殑伽河沙等自体布施,

anena paryāyeṇa kalpakoṭīnayutaśa<ta>sahasrāṇy ātmabhāvān {|} parityajet |

kalpa m. 劫;koṭi f. 千万;nayuta m. 大量;

鸠:如是無量百千萬億劫以身布施;

玄:由此异门经于俱胝那庾多百千劫以自体布施。

{d}yaś cemaṃ dharmaparyāyaṃ śrutvā |

鸠:若復有人,聞此經典,

玄:若有闻说如是法门,

na pratikṣiped ayam eva tatonidānaṃ bahutaraṃ puṇyaskandhaṃ prasunuyāt |

prati-√kṣip v. 伤害,拒绝;

鸠:信心不逆,其福勝彼,

玄:不生诽谤,由此因缘所生福聚,

aprameyam asaṃkhyeyam |

鸠:见上

玄:尚多于前无量无数,

kaḥ punar vādaḥ yo likhitvodgṛhṇ(ī)yāt |

likha a. 写的;

鸠:何況書寫、

玄:何况能于如是法门具足毕竟书写、

dhārayet |

鸠:受持、

玄:受持、

vācayet |

鸠:讀誦、

玄:读诵、

paryavāpnuyāt |

鸠:缺

玄:究竟通利,

parebhyaś ca vistareṇa saṃprakāśayet |

vistara a. 详细的;sam-pra-√kās v. 使明显;

鸠:為人解說。

玄:及广为他说、开示、如理作意!

api tu subhūte aciṃtyo ‘tulyo ‘ya<ṃ> dharmaparyāyaḥ <|>

aciṃtya a. 不可被思考的;atulya a.不一样的;aya a. 不走;

鸠:「須菩提!以要言之,是經有不可思議、不可稱量、無邊功德。

玄:复次,善现,如是法门不可思议、不可称量,应当悕冀不可思议所感异熟。

ayaṃ ca dharmaparyāyaḥ tathāgatena bhāṣitaḥ agrayānasaṃprasthitānāṃ satvānām arthāya |

agra a. 最先的;

鸠:如來為發大乘者說,

玄:善现,如来宣说如是法门,为欲饶益趣最上乘诸有情故,

śreṣṭhayānasaṃprasthitānāṃ satvānā(m a)r(th)āya |

śreṣṭha a. 最美的;

鸠:為發最上乘者說。

玄:为欲饶益趣最胜乘诸有情故。

{ya} ye i<maṃ> dharmaparyāyam udgrahīṣyaṃti |

鸠:若有人能受持、

玄:善现,若有于此法门受持、

dhārayiṣyaṃti |

鸠:(受持)

玄:(受持)

vācayiṣya<ṃ>ti <|>

鸠:讀誦、

玄:读诵、

paryavāpsyaṃti |

鸠:廣為人說,

玄:[究竟通利,]及广为他说、开示、如理作意,

jñātās te subhūte tathāgate{ta}na dṛṣṭās te subhūte tathāgatena <|>

鸠:如來悉知是人,悉見是人,

玄:即为如来以其佛智悉知是人,即为如来以其佛眼悉见是人,则为如来悉觉是人。

sarve te satvāḥ aprameyeṇa puṇyaskandhena samanvāgatā bhaviṣyaṃti |

鸠:见下

玄:如是有情,一切成就无量福聚,

aciṃtyenātulyenāmāpyenāparimāṇena puṇyaskandhena samanvāgatā bhaviṣyaṃti |

鸠:皆得成就不可量、不可稱、無有邊、不可思議功德,如是人等,則為荷擔如來阿耨多羅三藐三菩提。

玄:皆当成就不可思议、不可称量、无边福聚。善现,如是一切有情,其肩荷担如来无上正等菩提。

tat kasya heto<ḥ> |

鸠:何以故?

玄:何以故?

na hi ś(a)ky(aṃ) subhūte ayaṃ dharmo hīnādhimu(kt)i(k)aiḥ śrotum |

adhimuktika m. 大善;

鸠:須菩提!若樂小法者,

玄:善现,如是法门,非诸下劣信解有情所能听闻,

nātmadṛṣṭikaiḥ na satvadṛṣṭikaiḥ na jīvadṛṣṭikaiḥ na pudgaladṛṣṭikaiḥ śakyaṃ śrotum udgrahītuṃ vā dhārayituṃ vā vācayituṃ vā paryavāptu(ṃ) vā nedaṃ sthānaṃ vidyate |

śakya a. 可能;sthāna n. 住;

鸠:著我見、人見、眾生見、壽者見,則於此經,不能聽受、讀誦、為人解說。

玄:非诸我见、非诸有情见、非诸命者见、非诸士夫见、非诸补特伽罗见、非诸意生见、非诸摩纳婆见、非诸作者见、非诸受者见所能听闻。此等若能受持、读诵、究竟通利,及广为他说、开示、如理作意,无有是处。

api tu subhūte yatra pṛthivīpradeśe idaṃ sūtraṃ prakāśayiṣyati |

pra-√kāś v. 照射;

鸠:「須菩提!在在處處若有此經,

玄:复次,善现,若地方所开此经典,

pūjanīyaḥ sa pṛthivīpradeśo bhaviṣya(ti |

pūjanīya a. 尊敬;

鸠:一切

玄:此地方所,

sa)devamānuṣāsurasya lokasya vandanīyaḥ pradakṣiṇīkaraṇīyaś ca sa pṛthivīpradeśo bhaviṣyati |

vandanīya a. 被礼敬

鸠:世間天、人、阿修羅所應供養(余下见下)

玄:当为世间诸天及人、阿素洛等之所供养、礼敬、右绕,

cai(t)y(a) sa pṛthivīpradeśo bhaviṣyati |

caitya m. 塔;

鸠:當知此處則為是塔,皆應恭敬、作禮、圍繞,以諸華香而散其處。

玄:如佛灵庙。

ye te subhūte kulaputrā vā kuladuhitaro vā imān evaṃrūpāṃ sūtrāntān udgrahīṣyaṃti dhārayiṣyaṃti paryavāpsyaṃti |

鸠:「復次,須菩提!善男子、善女人受持、讀誦此經,

玄:复次,善现,若善男子或善女人,于此经典受持、读诵、究竟通利,及广为他说、开示、如理作意,

te paribhūtā bhaviṣyaṃ<ti> suparibhūtāś ca bhaviṣyaṃti | ||

paribhūta a. 征服的;suparibhūta a. 被严重羞辱;

鸠:若為人輕賤,

玄:若遭轻毁、极遭轻毁。[所以者何?]

yāni teṣāṃ satvānāṃ paurvajanmikāni karmāṇi kṛtāny apāyasaṃvartanīyāni dṛṣṭa eva dharme paribhūtatayā pūrvajanmik(āny aśubhān)i karmāṇi |

paurvajanmika a. 前世做的;apāya m. 离开;saṃ-√vṛt v. 转,到达;aśubha a. 坏的;√kṣap v. 毁灭;

鸠:是人先世罪業應墮惡道,以今世人輕賤故,先世罪業則為消滅,

玄:善现,是诸有情宿生所造诸不净业,应感恶趣,以现法中遭轻毁故,宿生所造诸不净业皆悉消尽,

buddhabodhiṃ ca prāpsyaṃti |

prap(pra-√āp) v. 获得;

鸠:當得阿耨多羅三藐三菩提。

玄:当得无上正等菩提。

abhijānāmy ahaṃ subhūte atīte ‘dhvani asaṃkhyeye kalpe asaṃkhyeyatare dīpaṃkarasya tathāgatasyārhataḥ samyaksaṃbuddhasya pareṇa parataraṃ caturaśītibuddhakoṭīnayutaśatasahasrāṇy abhūvan ye mayā ārādhitā ārādhayetvā na virādhitā <|>

ā-√rādh v. 安抚,尊敬;virādha m. 烦恼;

鸠:「須菩提!我念過去無量阿僧祇劫,於然燈佛前,得值八百四千萬億那由他諸佛,悉皆供養承事,無空過者;

玄:[何以故?]善现,我忆过去于无数劫,复过无数,于然灯如来、应、正等觉先,复过先,曾值八十四俱胝那庾多百千诸佛,我皆承事,既承事已,皆无违犯。

yac ca mayā subhūte buddhā bhagavaṃtaḥ ārāgitā ārāgayetvā na virāgitā yac ca carime kāle paścimi(k)āyaṃ paṃcā(śa)tyāṃ vartamānāyām imaṃ s(ū)trāṃtam (u)d(gra)hīṣ(ya)ṃti dhāra(y)i(ṣya)ṃ(t)i v(āca)yi(ṣya)ṃ(t)i (pa)ryavāpsyaṃti |

ā-rāg ?;carime ?;paścimika f. 最后的;vartamāna a. 现在;

鸠:若復有人,於後末世,能受持、讀誦此經,

玄:善现,我于如是诸佛世尊皆得承事,既承事已,皆无违犯。若诸有情后时、后分、后五百岁,正法将灭时分转时,于此经典受持、读诵、究竟通利,及广为他说、开示、如理作意。

asya subhūt(e) puṇyaska(n)dh(a)sy(āṃ)t(i)k(ā)d (e)ṣa pū(r)v(a)k(aḥ puṇyaskandhaḥ śatatamī)m api kalā<ṃ> nopaiti sāhasṛtamām api |

鸠:所得功德,於我所供養諸佛功德,百分不及一,

玄:善现,我先福聚于此福聚,百分计之所不能及,如是千分、

śatasāha<sṛ>tamām a(p)i |

鸠:缺

玄:若百千分、

k(o)ṭ(īśatasāha)sṛtamām api |

鸠:千萬億分

玄:若俱胝百千分、[若俱胝那庾多百千分、]

saṃkhyām api kalām api gaṇanām api (u)pamām api upaniśām api na kṣamate |

gaṇana n. 计算;upaniśā ?;kṣamatā f. 能力;

鸠:乃至算數、譬喻所不能及。

玄:若数分、若计分、若算分、若喻分、若邬波尼煞昙分亦不能及。

(sace)t subhūte teṣāṃ kulaputrāṇāṃ kuladuhi(t)ṝ(ṇāṃ) vā puṇyaskandhaṃ bhāṣet |

鸠:「須菩提!若善男子、善女人於後末世,有受持、讀誦此經所得功德,

玄:善现,我若具说,当于尔时是善男子或善女人所生福聚,

yāva(ṃ)taḥ te kula(p)utrā vā kuladuhitaro vā tasmin samaye (pu)ṇyaskandha<ṃ> pratigṛhṇaṃti |

鸠:见上

玄:乃至是善男子、是善女人所摄福聚,

unm(ā)d(a)ṃ te satvāḥ prāpnuyuḥ cittavikṣepaṃ vā gacche(yuḥ |)

unmada a. 疯狂;vikṣepa a. 分散;gaccheyur = gam 祈使第三人称复数;

鸠:我若具說者,或有人聞,心則狂亂,狐疑不信。玄:有诸有情则便迷闷,心或狂乱。

api tu khalu punaḥ subhūte acintyo ’yaṃ dharmaparyāyaḥ asyācintya eva vipākaḥ ||

vipāka m. 成熟;

鸠:須菩提!當知是經義不可思議,果報亦不可思議。」

玄:是故,善现,如来宣说如是法门不可思议、不可称量,应当悕冀不可思议所感异熟。

评注

总体而言,玄奘的翻译更接近直译,而鸠摩罗什的翻译更接近意译。鸠摩罗什的翻译相比梵文有所减少。有可能是因为鸠摩罗什为了佛经流畅性的需要进行的删减,也有可能是翻译的底本已经和上面的梵文本有了一定的差异。

而玄奘翻译的底本应该是一个比上面的梵文本更晚的版本。因为玄奘的翻译相比于上面的梵文本多出了不少新的内容。虽然多出的部分有可能是因为玄奘自己发挥的结果,但是更可能的情况是玄奘所面对的底本是一个更晚的底本,里面有了更多的重复和套话(如“受持、读诵、究竟通利,及广为他说、开示、如理作意”)。这是在口耳相传的过程中,相似段落不断同化所产生的结果。